dom a bývanie

header abc interier
Aktuálne O nás Archív Anketa Predplatné Inzercia Kariéra Kontakt
TÉMY: Baumit Baumit Baumit Bochemit PARTNERI:
perpes bdesign najomne
Reykjavík na rozhraní provinčnosti a veľkomesta

Nór Ingólfur Arnarson priplával v roku 871 k pobrežiu Islandu a usadil sa na mieste, ktoré nazval podľa stúpajúceho dymu z blízkych termálnych prameňov Dymiaci záliv. A stal sa prvým obyvateľom najsevernejšie položeného hlavného mesta, Reykjavíku.
Ingólfur však nebol žiadnym slávnym moreplavcom. Spolu so svojim bratom boli vyhnanci, zo spoločenských dôvodov donútení opustiť rodné Nórsko. No vikingské zákony mu dovoľovali usadiť sa iba na mieste, ktoré vyberú bohovia. Hodil teda do mora tradičné posvätné stĺpy, öndvegissúlur,  a budúce bydlisko si založil na mieste, kde boli stĺpy vyplavené na breh. Dobový sakrálny akt ho priviedol na juhozápadné pobrežie Islandu, kam ho nasledovalo ďalších 400 nórskych rodín.
 
Vitajte v malomeste
Ráno v mestskom kempe začína skoro a uponáhľane. Počúvame príchody a odchody turistov, balenie stanov, klepot lyžičiek o antikorové šálky, hovor v niekoľkých svetových jazykoch. Padá jemná hmla, až sem cítiť vôňu ľadového oceánskeho vetra. „Nebojte sa, počasie sa v Reykjavíku mení veľmi rýchlo,“ hovorí náš „sused“ Franz, Nemec, ktorý je tu už týždeň a pozná premenlivosť islandského počasia dokonale. „Ráno je hmla, na obed sa môžete vyzliecť do plaviek a večer bude možno snežiť,“ smeje sa a odchádza na ďalšiu obhliadku mesta. Vraj je tu ešte mnoho miest, ktoré chce vidieť a až potom sa vyberie za ďalšími islandskými atrakciami.
 
Reykjavík sa môže skúsenému cestovateľovi javiť ako malé provinčné mestečko. Vedľa seba naskladané jednoduché farebné domy, drevené okenice až nebezpečne blízko chodníka a za oknami tušené staré kuchyne a pestré gauče. Ak ste milovníkmi tradičnej severskej architektúry, v islandskom hlavnom meste si jej počas nekonečných prechádzok užijete do sýtosti. Centrum je vkusne malé, takže vám počas niekoľkodňového pobytu neunikne žiadne z bedekrových odporúčaní, aj keď skutočných pamiatok je iba málo. Reykjavík bol totiž ešte v 19. storočí iba malou rybárskou osadou, v ktorej žilo len 300 obyvateľov. Dnes sa čísla približujú k 150 000, čo predstavuje takmer polovicu populácie celého ostrova. Útulnosť podčiarkujú parky a parčíky, kde okrem relaxujúcich dôchodcov a psíčkarov môžete napríklad  stretnúť a ponaháňať sa  aj s desiatkami pobehujúcich zajacov, ktoré len dokazujú extravaganciu miestnych obyvateľov.
 
Stúpame pomaly okázalou ulicou Skólavörðustígur. Tú tvoria umelecké obchodíky, štýlové kaviarne a reštaurácie, kde za kávu alebo čaj zaplatíte toľko, čo v Bratislave za celý obed. Turistom však nič nebráni užívať si tento luxus a nastavujú tvár slnku. Na vrchole ulice tróni monumentálny kostol Hallgrímskirkja, symbol Reykjavíku a zároveň aj celého Islandu. Dostavaný po dlhých 34 rokoch detailnej práce vzbudil rozporuplné reakcie miestnych obyvateľov, ktorým sa betónový kolos nezdal dostatočne reprezentatívnym. Dodnes je hlavnou témou mnohých krčmových diskusií, no jeho pohľadnice si z ostrova odnášajú tisícky  turistov. Kostolná veža vysoká na islandské pomery neuveriteľných 75 metrov je vidieť do vzdialenosti až 20 kilometrov a stala sa orientačným bodom pre zblúdilých turistov. Domáci si v jeho tieni radi čítajú knihy či čerstvé výtlačky novín, stretávajú sa, randia, debatujú.
 
Prechádzajúc labyrintom úzkych reykjavíckých ulíc nás odrazu oslepí odraz slnečných lúčov od vodnej hladiny.  Na lavičkách pri jazere Tjörnin (islandsky rybník) posedávajú Islanďania v oblekoch vychutnávajúc svoj obedný sendvič a popíjajúc kávu z plastových pohárikov. Deti pobehujú a opatrne kŕmia desiatky čajok, kačiek a labutí, miestom sa rozlieha veselý džavot a štebotanie vtáctva. Jazero síce neoplýva žiadnym z významnejších prívlastkov naj, ale poloha v tesnej blízkosti centra a pokojná atmosféra z neho robia jednu z obľúbených mestských oddychových zón.
 
Geotermálny raj
Nemusíte byť ani veľkým otužilcom, aby ste si v Reykjavíku užili pravú dovolenkovú atmosféru. Geotermálne pramene, podľa ktorých bolo mesto pomenované, totiž domáce obyvateľstvo s radosťou využíva na nekonečné denné i nočné kúpanie. Bazény nie sú len miestom oddychu, ale aj centrom spoločenského života. Práve tu sa Islanďania stretávajú, diskutujú, uzatvárajú obchody a klebetia. Najobľúbenejším miestom je krásna pláž Nauthólsvík, ktorá je jedinou na celom Islande, kde sa okúpete v otvorenom mori. Do malej zátoky je totiž umelo privádzaný horúci prameň, ten sa mieša s morskou vodou a udržuje teplotu vody na príjemných 19°C. Miestni puntičkári mysleli na každý detail, a tak si na pláži užijete nielen starostlivo udržiavané zelené okolie, výhľad na malé islandské domčeky, domáce prostredie, ale hlavne zlatistý piesok dovezený až z ďalekého Maroka.

Kúsok vidieka v hlavnom meste
Ak sa nechystáte spoznávať krásy Islandu putovaním po hlavnej ceste Ring Road, atmosféru vidieka zažijete v malebnom skanzene Árbæjarsafn, ktorý sa nachádza iba štyri kilometre od centra mesta. Vznikol na pozemku bývalej farmy a momentálne ho tvorí viac ako dvadsať budov premiestnených z centrálneho Reykjavíku a celého Islandu.  Zabudnite však na gýčové skanzeny, kde vám chlapík v značkových topánkach ukáže ako mlátiť slamu. Árbær je skvostným miestom, ideálnou skrýšou pred hlukom reykjavíckých ulíc a davmi turistov. Meštianske domy i sedliacke usadlosti, kostol s drnovou strechou, stará škola, obchod s rozličným tovarom, všetky budovy roztrúsené na zelenej pastvine pôsobia prirodzene a dopĺňa ich iba erdžanie koňa kdesi z tradičných stajní. Pôvodné interiéry ocenia nielen dizajnoví nadšenci, ale aj milovníci starého nábytku a severskej architektúry.
 
Reykjavík v noci a jeho obyvatelia
Zábavu nekonečných letných islandských nocí odporúča snáď každý knižný sprievodca. Slnko takmer nezájde za obzor a najväčšia tma sa stále rovná iba miernemu šeru. Dokážete si predstaviť lepšie podmienky pre nočnú zábavu? „Skutočný Reykjavík zažijete iba počas víkendu,“ hovorí Sigurna a pomaly si odpíja z oroseného pivového pohára. To bolo na Islande legalizované až v roku 1989 a podobne ako ostatný alkohol ho kúpite iba v špecializovaných obchodoch. Alkoholizmus sa stal rovnako ako v iných severských krajinách jedným zo spoločenských problémov. „V lete pijeme pre zábavu, ale v zime? Čo iné by sme robili, keď vonku zúri snehová búrka a slnko svieti len pár hodín?“ pýta sa a my len ticho prikyvujeme. Piatkové divoké večierky, kde pivo tečie potokmi a celé skupiny zábavychtivých Islanďanov sa presúvajú z baru do baru, vám ukážu príjemných, usmievavých a mierne upätých domácich v úplne inom svetle. Z denného dresscodu sa prezlečú do vintage kúskov, ktoré náramne pripomínajú osemdesiate roky a módu Východného Nemecka. „Obyvatelia, ktorí si zvolia za primátora známeho komika, nemôžu byť celkom normálni,“ smeje sa nakoniec Sigurna a odchádza v ústrety reykjavíckej noci.  Naráža na víťazstvo strany televízneho komika Jóna Gnarra v komunálnych voľbách v roku 2010, ktorá vznikla iba zo žartu a v predvolebnej kampani sľubovala napríklad poskytnutie uterákov zadarmo v kúpeľoch pri horúcich prameňoch či ľadového medveďa pre mestskú zoologickú záhradu. Na Islande je však možné skutočne všetko.
 
Daniela Belicová

Foto: archív autora
 

FOTOGALÉRIA K TOMUTO ČLÁNKU:

ZOBRAZIŤ VŠETKY ONLINE ČLÁNKY | OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ
RemmersBaumitBaumit
© 2020 | všetky práva vyhradené | dnes je 01. Decembra 2020 | dom&bývanie.eu | code by Ivan Mišák | mapa stránok